Myšlienka spoločného tripu za letným jazdením na ľadovci vznikla v našich hlavách už dávno. Avšak tento rok nastal čas zmeniť rezort. Keďže sme chceli jazdenie spojiť s chillovaním pri mori, výber bol viac – menej jednoznačný. Taliansky ľadovec Schnalstal- Val Senales. Dôvodmi boli hlavne vysoká nadmorská výška = luxusný park celú sezónu a relatívne blízka poloha pri mori.
Začali sme dávať dokopy partiu. Avšak ,netušili sme, že práve toto bude ten najväčší problém.
Ubytko sme sa rozhodli neriešiť a našim domovom na nasledujúce dva týždne sa mali stať stany.
Proste trip pre najväčších punkáčov. Partia teda bola v zložení: ČO PELE crew (Adam Košík, Miroslav Haško, Lukáš Kalužák, Martin Pajerský) a kamoši Fejo, Jožo, Kači a lyžník Viktor Jašica.
Dátum odchodu bol do poslednej chvíle nejasný . Po nekonečnom sledovaní predpovedí počasia sme zhodli na dátume 25. Júl.
Trip sa začal ako inak, meškaním. Rovnakým štýlom to pokračovalo celú cestu a navigácia k nám tiež nebola veľmi priateľská, takže sa nám predpokladaná 10 hodinová cesta predĺžila o “príjemných“ 6 hodín. Po nekonečnom stúpaní a zákrutách sme dorazili okolo jednej v noci a v najväčšom vetre a zime sme na parkovisku rozkladali stany.
Prebudili sme sa do ufučaného rána, gondola neťahala, takže sme presťahovali svoje domovy do kempu, pojazdili v lokálnom skateparku a chillovali s kamošmi z SAS, ktorí si tu užívali letné jazdenie už dlhšie.
Nasledujúci deň už bolo počasie podstatne lepšie. Azúrko...ale v stane bola zima stále rovnaká.
Po prekalenej noci sa niektorým vstávalo ťažšie, ale neprišli sme sem predsa spať! Takže nasleduje bleskové obliekanie, improvizované raňajky, tlačenica v rade na gondolu so šponovkármi (a ich obrovskými ruksakmi).
Hore nás čakal luxusný a jednoznačne najväčší park v akom som kedy bol. Čakalo nás tam 12 kikrov rozdelených do easy, medium a pro lajny. Od malých “hopsiek“ až po gigantyš, 22 metrové hovädo, všetko šejpnuté podľa pravítka. Okrem toho tam bolo nespočítateľné množstvo jibov , z ktorých si si mohol dať 12 v jedenej lajne. Čítaš dobre, DVANÁSŤ. A teraz si uvedom aké množstvo trikov a ako rýchlo sa dokážeš naučiť v takomto parku! Jazdí sa tu cca od 7:30 do 12:30, čiže nám zostávalo veľa voľného času, ale rozhodne sme sa nenudili. Skatepark, futbalové ihriská, slack line, trampolíny, kúpanie v jazierku (pre bohatších v bazéne). Podvečer grilovačka s kamošmi pri pohári niečoho a v noci, tradične, kalba v niektorom z lokálnych podnikov. Malá dedinka doslova žije týmto snowboardovým lifestyle – om a vždy tu stretneš, alebo nájdeš, veľa nových kamošov.
Počasie nám celý trip prialo. Až na jeden deň (noc), ktorú nám nízke teploty dážď (sneh) a silný vietor dosť znepríjemnili nás život v stanoch. Zobúdzanie so studenými nosmi- klasika, ale za odmenu nás hore čakalo 30 cm nového snehu teplota -6 °C a sunshine! Powder v júli...sen!
Prišiel ale deň, kedy sa platnosť našich permíc skončila. Mali sme však ešte naplánovaný trip k moru, takže po poslednom jazdení nasleduje balenie mokrých vecí do kufrov, pár fotiek na záver a odchod smer Lignano. Príchod, ako je už u nás zvykom, neskoro v noci.
No a pri mori klasika. Zase bez ubytka, Válame vajcá, sunshine, pekné baby, party....spanie na pláži.
Po piatich dňoch sme sa zhodli že už sme dostatočne čierny a je čas ísť domov, vyspať sa konečne na posteli a so strechou nad hlavou.
Nakoniec by sme chceli poďakovať za podporu: Red Bull, K2 Snowboarding a Intersport Zvolen.
ČO-PELE!!!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára